Likvidačné dopady zavedenia dane z finančných transakcií

Zamestnávatelia varujú pred likvidačnými dopadmi zavedenia dane z finančných transakcií - na diskriminačné opatrenie doplatia podniky a domácnosti - čaká nás prepad ekonomiky a následný rast počtu nezamestnaných

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa jednoznačne vymedzujú proti zavádzaniu nových selektívnych daní a odvodov. Reagujú tak na medializované informácie, podľa ktorých má vláda v rámci avizovanej konsolidácie verejných financií už čoskoro prijať viacero opatrení, vrátane zavedenia dane z finančných transakcií. Zamestnávatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že zavedenie transakčnej dane na vlastnej koži negatívne pocíti celá slovenská ekonomika, podniky a aj domácnosti. Únia vyzýva vládu, aby upustila od prijímania populistických opatrení a pri prijímaní opatrení prihliadala na odbornosť a preukázateľné dopady zavedenia na národné hospodárstvo. Zároveň žiada o urýchlené spoločné stretnutie k avizovanému konsolidačnému balíku ešte v jeho prípravnej fáze.

V aktuálnom období sa čoraz viac hovorí o tom, čo Slovensku prinesie dlho očakávaná konsolidácia verejných financií. Napriek tomu, že vláda ohlásila, že na nej začína pracovať už pred niekoľkými mesiacmi, k materiálu, ktorý bude mať kľúčový dopad na celý chod ekonomiky, sa doposiaľ neuskutočnilo žiadne spoločné stretnutie s odborníkmi a sociálnymi partnermi.

Medializované informácie naznačujú, že súčasťou balíka "konsolidačných" opatrení by malo byť aj zavedenie tzv. transakčnej dane po vzore susedného Maďarska. Jej sadzba aktuálne tvorí 0, 45% (0,45 centov zo 100 eur) a platí sa vo forme poplatkov z prakticky všetkých bankových transakcií fyzických aj právnických osôb realizovaných prostredníctvom maďarského bankového systému, vrátane výberov z bankomatu či medzinárodných transakcií. Len vlani vyniesla daň maďarskej vláde viac ako 800-miliónov eur, po jej navýšení v aktuálnom roku však odhadovaný výnos predstavuje až 1,1 miliardy eur. Takýto masívny obnos peňazí maďarská vláda ukrojí z peňaženiek tamojších domácností a podnikov.

Pri podobnom nastavení ako v Maďarsku, v prípade, že by bola transakčná daň zavedená len pre právnické osoby, by mohla slovenská vláda zaťažiť zamestnávateľský sektor novým zdanením v objeme až 540-miliónov eur. "Maďarsko je z hľadiska ekonomiky výrazne väčšia krajina ako Slovensko. Zatiaľ čo u nás sa ročne zrealizujú platobné transakcie v hodnote 1,6 bilióna eur, v Maďarsku je to takmer 3-krát viac. Aj napriek tomu by zavedenie takejto dane znamenalo extrémny zásah s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi na celú slovenskú ekonomiku," upozorňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Zamestnávatelia združení v RÚZ zdôrazňujú, že transakčná daň je daňou, ktorá oslabuje celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny a priamo trestá ekonomickú aktivitu a úspešnosť firiem. Čím väčšie tržby a rozsah aktivít firma má, tým väčšie bude aj jej zaťaženie. Na populistické opatrenia politikov a neudržateľné spôsoby napĺňania štátnej kasy podľa odborníkov doplatíme všetci. Zvýšenie daní zasahujúcich ekonomickú aktivitu firemného sektora totiž zákonite vedie k zníženiu úrovne hrubého domáceho produktu (HDP). "Zavedenie transakčnej dane môže pre Slovensko v horizonte pätnástich rokov znamenať pokles HDP až o 2%, čo je extrémne číslo. To by znamenalo stratu približne 8-tisíc pracovných miest, čo je ako zrušiť dve automobilky," vysvetľuje hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay. Daň z transakcií tiež zásadne zaťaží výnosnosť investícií a podnikania na Slovensku, čo spôsobí nižšiu ziskovosť a produktivitu podnikov, a teda aj menej prostriedkov na vyplácanie miezd, tvorbu nových pracovných miest, rozvoj inovácií či investícií, ktoré firmy uskutočnia na Slovensku. "Ešte viac klesne aj atraktivita našej krajiny v očiach zahraničných investorov, o ktorých v globálnom súboji v dôsledku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a ne-atraktivity podmienok pre podnikanie prichádzame už dnes. V konečnom dôsledku sa tak oslabenie ekonomiky v dôsledku zavedenia transakčnej dane prejaví tým, že štát na konci dňa vyberie na ostatných daniach a odvodoch menej," poukazuje na bizarnosť dopadov prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Aj napriek tomu, že vláda tvrdí, že zdanenie sa dotkne "len" podnikateľov, celkový pokles výkonu ekonomiky spôsobený zavedením transakčnej dane sa prejaví aj na zvyšovaní inflácie. Zamestnávatelia tak budú nútení zvýšené náklady premietnuť do konečných cien tovarov a služieb, za ktoré na konci dňa zaplatí práve občan. Transakčná daň pritom priamo ukrojí značnú časť aj z príjmov samotných domácností. "Zavedenie obdobného opatrenia ako v Maďarsku by znamenalo, že každý Slovák v priemere príde o 292 eur ročne, čo je 1,7 % ročnej sumy priemernej mzdy. Podobne ako strata výkonu ekonomiky aj pracovných miest, je to veľa. Suma sumárom - stratoví budú všetci, obyvatelia aj podniky, s výnimkou samotného štátu," konštatuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. Ten zároveň zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby štát príjmy firiem a domácností viacnásobne zdaňoval. O to viac, keď dlhodobo vytvára tlak, aby ľudia uprednostňovali práve bezhotovostný platobný styk. "Považujeme za nespravodlivé opätovne zaťažiť dodatočným odvodom alebo daňou už zdanený príjem a peniaze či už právnickej alebo fyzickej osoby, keď tieto zdroje prevádza medzi bankovými účtami, napríklad aj vlastnými," spresňuje.

Únia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zavádzanie nových selektívnych daní a odvodov bez akéhokoľvek relevantného škrtania na výdavkovej strane verejného rozpočtu nemožno považovať za "konsolidáciu" o ktorej vláda dlhodobo hovorí. Z tohto dôvodu vyzýva kompetentných na urýchlené stretnutie za účasti všetkých sociálnych partnerov v rámci ktorého spoločne prediskutujú obsah avizovaného balíka opatrení ešte v prípravnej fáze, pričom dôsledne vyhodnotia jeho dopady na slovenskú ekonomiku.