Pre štát sú zamestnanci najväčším zdrojom príjmov. V tomto roku má vláda naplánované, že na príjmoch do rozpočtu získa 53 miliárd eur, z toho takmer 20 miliárd eur pochádza od[...]

Počet živností s charakterom závislej práce môže byť len polovičný oproti deklarovaným číslam

Pre štát sú zamestnanci najväčším zdrojom príjmov. V tomto roku má vláda naplánované, že na príjmoch do rozpočtu získa 53 miliárd eur, z toho takmer 20 miliárd eur pochádza od zamestnancov, či už vo forme daní alebo odvodov.

Pri hľadaní spôsobov, ako maximalizovať príjmy, sa štát dlhodobo snaží dotlačiť živnostníkov k podobným podmienkam, aké majú zamestnanci. Aj preto vládni predstavitelia neustále operujú s termínom fiktívni živnostníci.

Po covide a strate príjmov sa skutočne zvýšil počet samozamestnávateľov na Slovensku. Medzi rokmi 2009 až 2020 sa ich počet udržiaval okolo úrovne zhruba 360-tisíc osôb, po covide prudko vzrástol o takmer 100-tisíc. Oproti tomu počet zamestnancov v slovenskej ekonomike klesol z úrovne 2,218 milióna pred covidom na súčasných 2,165 milióna, ako ukazujú dáta Štatistického úradu. Znamená to, že na "fiktívne živnosti" mohlo prejsť okolo 50-tisíc zamestnancov.

Niektoré vládne organizácie však tvrdia, že počet fiktívnych živnostníkov presahuje 123-tisíc osôb, keďže mnohí pracovníci sa snažia optimalizovať svoj príjem. Napríklad, priemerne zarábajúci pracovník môže pri prechode na živnosť získať v čistom až 600 eur. Stráca však iné výhody, čo niektorým ľuďom nemusí prekážať.

Ak by skutočne v ekonomike pracovalo 123-tisíc fiktívnych živnostníkov, mohlo by to byť problém. Väčším problémom však je, že nikto presne nevie, koľko fiktívnych živnostníkov vlastne je.

"Dostupné výpočty 'fiktívnych' živnostníkov vychádzajú výlučne z jednej otázky v rámci komplexného prieskumu pracovnej sily, preto dostupné dáta nie sú dostatočne výpovedné. Aj napriek použitým štatistickým metódam a kombinácii s ďalšími podotázkami v prieskume nie je možné vierohodne preukázať, že na Slovensku je viac ako 100-tisíc živnostníkov, ktorí vykazujú prvky závislej činnosti a teda by mali pracovať v pracovnoprávnom pomere," vysvetľuje Oldřich Holiš z AZZZ.

"Z do značnej miery nekonzistentných odpovedí od pár stovák respondentov vzniká odhad o viac ako 120-tisícoch fiktívnych živnostníkoch. Už niekoľko mesiacov sa tak robí top téma z problému, o ktorého veľkosti existujú len veľmi chabé údaje," dopĺňa Ján Solík, predseda Združenia podnikateľov Slovenska.

Ako sa prišlo k číslu 123-tisíc

Štatistický úrad každý štvrťrok spracováva výberové zisťovanie pracovných síl. Dotazníkové šetrenie obsahuje otázky, ktorých kombinácia umožňuje odhadnúť počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť má charakter závislej práce. Ide teda o samourčenie respondentom.

Na konci roka 2023 bolo do výberového štatistického zisťovania zapojených vyše 18-tisíc osôb vo veku 15 a viac rokov. Z celkovej vzorky bolo vyše tisíc živnostníkov. Odpovedali na otázku "Má vaša práca charakter závislej práce zamestnanca?". Ak takýto živnostník odpovedal kladne, bol automaticky považovaný za fiktívneho. Rozšírením tohto pomeru na celú populáciu sa prišlo k číslu 123-tisíc.

Problémom tohto výpočtu ale je, že výberové zisťovanie má aj ďalšie otázky, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú, či sa respondent označil správne za fiktívneho živnostníka. Štatistický úrad sa napríklad pýta, pre koľkých zákazníkov vykonávali pracovnú činnosť, či aspoň tri štvrtiny jeho príjmu pochádzali z podnikania pre jedného zákazníka, alebo či si sami rozhodovali o začiatku a konci svojho pracovného času. Odpovede na tieto otázky potvrdia alebo vyvrátia, či je respondent skutočne fiktívnym alebo reálnym živnostníkom.

Štatistický úrad sa však odpovediam na tieto otázky nevenuje a celý odhad fiktívnych živností stavia iba na prvej otázke. Ak by sa zohľadnili aj odpovede z ostatných otázok, počet "fiktívnych" živnostníkov by mohol klesnúť až o 40 percent. To znamená, že by ich mohlo byť oveľa bližšie k úrovni 50-tisíc než k 120-tisícom.

Otázkou potom je, či má zmysel radikálne sprísniť legislatívu pre takmer 400-tisíc ľudí kvôli 50-tisícom živnostníkov, ktorí pracujú na živnosť s prvkami trvalého pracovného pomeru.

Problém fiktívnych živností odzrkadľuje širší problém Slovenska, ktoré v mnohých oblastiach nemá kvalitné a dôveryhodné dáta. Navyše, pri pokračujúcom rušení analytických jednotiek krajina prichádza o ďalšie dôležité údaje, na základe ktorých by mohla krajina prijímať lepšie rozhodnutia. Bez nich budú výroky politikov ešte ťažšie overiteľné.

Nasledujú odpovede na otázky TRENDU od Jána Solíka, predsedu Združenia podnikateľov Slovenska, a Oldřicha Holiša, predsedu Slovenskej živnostenskej komory.

Oldřich Holiš, predseda Slovenskej živnostenskej komory

Akú dôležitosť má inštitúcia živnosti v ekonomike?

Živnosť je nositeľom slobody podnikania a zároveň zabezpečenie výkonu odborných činností. Na získanie živnosti sa viaže potreba preukázania odborných zručností, bez ktorých nie je možné vykonávať odborné práce a služby. Živnosť otvára dvere podnikavosti pre každého občana a v ekonomike sa prostredníctvom živností poskytujú dôležité služby, ktorých poskytovanie častokrát nie je lukratívne pre obchodné spoločnosti.

Ako zásadný je problém "fiktívnych" živnostníkov?

Dostupné výpočty "fiktívnych" živnostníkov vychádzajú výlučne z jednej otázky v rámci komplexného prieskumu pracovnej sily, preto dostupné dáta nie sú dostatočne výpovedné. Aj napriek použitým štatistickým metódam a kombinácii s ďalšími podotázkami v prieskume nie je možné vierohodne preukázať, že na Slovensku je viac ako 100-tisíc živnostníkov, ktorí vykazujú prvky závislej činnosti a teda by mali pracovať v pracovnoprávnom pomere. Bez ohľadu na počet takýchto živnostníkov, problém, z nášho pohľadu, je vo vysokej cene práce a celkových mzdových nákladov, kvôli ktorým zamestnávatelia dohadujú so svojimi pracovníkmi výkon práce na živnostenské oprávnenie. A preto je potrebné sa zaoberať riešeným stavu tzv. "fiktívnych" či "nútených" živnostníkov.

Akému najväčšiemu problému čelia Vaši členovia v súvislosti s podnikaním týkajúcim sa živnostníkov?

Podnikanie živnostníka a firiem má mnohé podobné črty a problémy. V prípade živnostníkov je potrebné spomenúť, nad rámec často meniacich sa legislatívnych podmienok v podnikaní a vysokom odvodom zaťažení, aj absenciu úrazového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, nižšia výmera dôchodku v porovnaní s postavením zamestnanca a pri rovnakej mzde, absencia daňového zvýhodnenia v 3. dôchodkovom pilieri, výrazne ťažšia dostupnosť k úverovým prostriedkom a ďalšie.

Akým smerom by sa malo ubrať legislatívne úsilie, aby dokázalo zabezpečiť efektivitu aj spravodlivosť v podnikaní a práci?

Takmer každý deň sú zverejnené min. 2-3 nové alebo meniace sa legislatívne dokumenty, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie. Pri ich príprave častokrát chýba pohľad podnikateľského prostredia, preto sa akékoľvek zmeny dohadujú až v legislatívnom procese, čo je neskoro a predkladatelia sa bránia zásadnejším úpravám. Podnikateľské prostredie potrebuje väčšiu mieru slobody v podnikaní, aby mohlo prinášať inovatívne a produktívne riešenia. Zároveň potrebuje podporu štátnej a verejnej správy, aby mohlo produkovať dostatok daňových príjmov, ktoré tento aparát zaplatia. Na Slovensku takýto vzájomné osožný vzťah nefunguje, či skôr až bráni výkonu slobodného podnikania a vytvára neprimerané prekážky, preto podnikateľské prostredie nie je dostatočne zdravé, odolné, schopné prinášať inovácie a zvyšovať produktivitu práce.

Public link

Please use the above public link if you want to share this noodl on another website.