R. Machunka: Už dnes je Slovensko najmenej atraktívnou krajinou v EÚ

Politické šafárenie sa začalo vlakmi zadarmo, pokračovalo Matovičovým prorodinným balíčkom a následne trinástym dôchodkom.

Zamestnávatelia odmietli návrh rozpočtu na rok 2025. Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, hovorí, že minister financií si ich výhrady vypočul. Konštruktívne argumenty z jeho strany však nezazneli.

Aké sú najväčšie výhrady asociácie voči rozpočtu?

Zásadné výhrady máme predovšetkým k oblasti zdravotníctva, kde toto odvetvie by malo byť rozhodne vnímané ako top priorita. Predložený rozpočet pre sektor zdravotníctva nepokryje ani predikovanú infláciu. Považujeme za nevyhnutné, aby bol rozpočet štruktúrovaný tak, aby práve táto oblasť bola v rozpočte výrazne posilnená. Rozpočet považujeme preto za nedostatočný a s predloženým rozpočtom nesúhlasíme.

Prečo?

Znižovanie finančných prostriedkov v zdravotníctve v rámci konsolidačného balíčka na rok 2025, hrozí destabilizáciou celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, prehĺbením nedostatku zdravotníckych pracovníkov, odlivom týchto zdravotníckych pracovníkov do iných krajín pre nekonkurencieschopnosť v odmeňovaní, čo môže vyústiť do kolapsu zdravotníckeho sektora.

Konsolidačné opatrenia výrazne znížia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo povedie k predlžovaniu čakacích dôb a zhoršeniu kvality poskytovanej starostlivosti. Pretrvávanie súčasného stavu a nedostatočne nastavených podmienok financovania zdravotníctva môže ohroziť poskytovanie akútnej aj neakútnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa dostávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti do vážnych finančných problémov a prehlbujú ich stav bez akejkoľvek vízie lepšej budúcnosti.

Navyše, návrh štátneho rozpočtu pre oblasť zdravotníctva nezohľadňuje opatrenia ako napr. transakčnú daň, DPH, či zákonné zvýšenie minimálnej mzdy a jej príplatkov, ktoré budú platiť od r. 2025.

Okrem zdravotníctva, ktorá ďalšia oblasť je problematická?

Problém vidíme aj v oblasti pôdohospodárstva, kde je rozpočtované o 20 mil. eur menej na štátnu pomoc ako bolo v minulom roku, čo nám opäť zhorší konkurencieschopnosť celého agropotravinárstva a zvýši podiel dovozových potravín.

Výhrady sme mali aj k štruktúre rozpočtu, napríklad k vysokej rezerve v objeme takmer pol miliardy bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, na čo bude určená. Žiadame, aby bola táto rezerva radšej premietnutá do nižšieho deficitu. Ak nastane situácia, že bude potrebné rezervu použiť, tak to treba riešiť zmenou zákona o štátnom rozpočte. Obávame sa totiž, aby tieto prostriedky neboli bezúčelovo minuté na ďalšie politické šafárenie.

O rozpočte ste rokovali na tripartite. Ako minister financií Ladislav Kamenický reagoval na vaše výhrady? Sľúbil nejaké úľavy aspoň pre rok 2026?

Minister si naše výhrady síce vypočul, avšak žiadne konštruktívne argumenty, ako situáciu systematicky riešiť, nezazneli. Sme toho názoru, že minister má prísne politické limity, ktoré mu jeho kompetencie nedovoľujú prekročiť.

Firmy najviac zasiahne zvýšená 23-percentná DPH a transakčná daň. Viete odhadnúť hrubý dopad týchto opatrení?

Vplyv transakčnej dane na podnikateľský sektor ešte nevieme vyčísliť, keďže žiadna krajina eurozóny takéto unikátne a zároveň drastické opatrenie nemá. Každopádne, čo vieme povedať už teraz je, že to výrazne zhorší konkurencieschopnosť, obmedzí to schopnosť investovať do technológií, výskumu a vývoja alebo rozšírenia výrobných kapacít.

V konečnom dôsledku to spomalí rast podnikov ako aj celej našej ekonomiky. Najväčšia pekáreň v Bratislave vyrátala, že kombinácia transakčnej dane spolu s navýšením minimálnej mzdy a jej príplatkov bude
predstavovať minimálne 10-percentné navýšenie cien výrobkov. Zároveň podľa výpočtov INESSU je transakčná daň ekvivalentom troch percent firemnej dane z príjmu, čím sa dostávame neoficiálne na úroveň až 27 percent dane z príjmu firiem.

Predpokladáte, že niektoré firmy skončia, alebo presunú sa do zahraničia?

Áno. Vláda by pri hľadaní riešení nemala zabúdať na to, že podnikateľský sektor je motorom ekonomiky a dlhodobý tlak na firmy by mohol viesť k nežiaducim dôsledkom, ako je spomínané zníženie konkurencieschopnosti , odliv investícií ale aj strata pracovných miest.

Konsolidačné opatrenia musia byť preto starostlivo vyvážené. Opatrenia by zároveň nemali brániť hospodárskemu rastu, mali by podporovať produktivitu, investície a inovácie. Ak vláda prijme unáhlené a neprepracované opatrenia zamerané na rýchle zníženie rozpočtového deficitu bez ohľadu na dlhodobé dôsledky, bude to mať devastačný dopad na celé hospodárstvo. Už dnes je Slovensko najmenej atraktívnou krajinou v EÚ, bez započítania aktuálnych opatrení, ktoré ešte len vstúpia do platnosti.

Zdražovanie pocítia aj bežní ľudia, čo môže mať za následok tlak na rast miezd. Budú zamestnávatelia schopní vyhovieť požiadavkám zamestnancov?

Zvýšenie daňového zaťaženia predstavuje pre podniky náklad, ktorý musia nejakým spôsobom kompenzovať. Ak firmy nemajú dostatok zdrojov, budú sa pravdepodobne snažiť šetriť na rôznych položkách, vrátane miezd a zamestnaneckých benefitov. Môže prísť k prehodnoteniu rôznych úsporných opatrení a je možné, že mnoho firiem pristúpi k zmrazeniu mzdových rastov alebo k spomaleniu ich tempa.

Ak by vaša asociácia zostavovala ozdravný balíček, aké opatrenia by boli kľúčové? V súčasnom vládnom balíčku je to zvýšená DPH a daň z finančných transakcií.

Pri konsolidácii verejných financií sú kľúčové výdavky, ktoré sú momentálne v neudržateľnej situácii. Až 60 percent bremena by malo spočívať na znížení výdavkov, čo však nie je realistické bez zásadnej revízie súčasných opatrení. Uvedená konsolidácia je postavená predovšetkým na strane príjmov a chýbajú nám väčšie úspory na strane štátu.

Politické šafárenie sa začalo vlakmi zadarmo, pokračovalo Matovičovým prorodinným balíčkom a následne trinástym dôchodkom. Tieto nesystémové opatrenia je potrebné upraviť na adresné, pretože sú vzhľadom na ekonomický výkon absolútne neudržateľné. Bez ich revízie nebude možné pokračovať v dosahovaní konsolidačných cieľov.

Na ďalšej parlamentnej schôdzi zrejme prejde zvýšenie minimálnej mzdy. Ako to zhorší už aj tak zlú vyhliadku zamestnávateľov?

Už teraz sme svedkami obrovských tlakov na podniky, a to nielen z dôvodu rastúcich nákladov, ale aj v dôsledku opätovného naviazania viacerých príplatkov na výšku minimálnej mzdy od 1.júna 2023. Zároveň nás čaká nutná a tvrdá konsolidácia, obávame sa preto, že takéto kroky môžu mať vážne a potenciálne likvidačné účinky na naše hospodárstvo, ktoré už teraz čelí značným výzvam.

Navrhovali sme, aby všetky mzdové zvýhodnenia, ktoré sú v súčasnosti naviazané na minimálnu mzdu, a teda s jej rastom rastú aj tieto mzdové zvýhodnenia, boli od nej odpojené tak, ako tomu bolo ešte nedávno. Aby tieto zvýhodnenia neboli závislé od minimálnej mzdy, ale boli stanovené pevnými sumami.

Naviazanie povinného mzdového zvýhodnenia na minimálnu mzdu nadmerne zaťažuje zamestnávateľov, ktorých výrobný proces nedovoľuje rozvrhnutie pracovného času tak, aby práca nebola vykonávaná v sobotu, nedeľu a v noci (najmä nepretržité prevádzky). Týka sa to aj tých zamestnávateľov, ktorí využívajú energeticky náročné procesy, kde je potrebná kontinuita a je nemožné takýto proces prerušiť, napríklad sklársky alebo chemický priemysel.

Aký teda bude pre zamestnávateľov budúci rok?

Budúci rok bude rozhodne horší a náročnejší ako súčasný, a pokiaľ sa nezmení politické správanie, tak nevidíme náznak ani na zlepšenie situácie. Pre mnohé podniky bude dôležité nájsť spôsoby, ako efektívne riadiť svoje náklady, aby si udržali stabilitu.

Public link

Please use the above public link if you want to share this noodl on another website.